I never thought it was possible, but now...here I am - sleeping inside this twisted sea creation every single night!

May 2013

Dekadentnejší než dekadencia

31. may 2013 at 23:55 | Argonna |  Experiments Slovak
Práve si na štátnice opakujem nemecký expresionizmus a musím sa s vami podeliť o..zážitok, ak sa to tak dá nazvať, pri ktorom som si povedala že Baudelairova Mrcina je celkom milá básnička o koníkovi. Pán Gottfried Benn, špecialista na pohlavné choroby, písal poéziu z nemocničného prostredia...Aby sme to nenaťahovali, preložila som jednu z jeho básní na ukážku /originálna verzia básne TU/. A keďže je tento článok zaradený v experimentoch, odhodlala som sa k napísaniu vlastnej dekadentnej resp. expresionistickej básne na tento štýl, aj keď si myslím, že od pána Benn-a sa v tejto oblasti musím ešte dosť učiť.

Varovanie: Predtým, než to rozkliknete, uistite sa, že si to skutočne chcete prečítať a že ste dávno po večeri :D

Tanec so Smrťou

28. may 2013 at 22:53 | Argonna |  Prose
Azda by sa pán Poe potešil:

Gotická poviedka pre Snílkov, ako ilúzia 79.
/inšpirované týmto obrázkom a touto, pre mňa až príliš návykovou skladbou/

***

Chladné kamenné múry sa stroho týčili do výšok, nebojácne odolávajúc besneniu vetra a bičovaniu dažďa. Čierne plášte Noci sa pomaly zakrádali po hradných stenách, zakrútených schodištiach a úzkych chodbách a snažili sa dôkladne prikryť plápolajúce fakle. A darilo sa im to dokonale. Len jedna komnata osvetlená zlatistým plameňom tisícov sviečok im tvrdošijne odolávala.

Zvlčená

26. may 2013 at 20:02 | Argonna |  Poetry - Slovak

Opitá krvou ľudí
mlčím

Ten známy pocit
divý, vlčí,
ma zvnútra trhá
v zavíjaní nôt

Utekám z Raja
ako o život

Diera - Hypertext

24. may 2013 at 11:50 | Argonna |  Experiments Slovak
Zdravím všetkých dobrodruhov a poviedkárov! Podarilo sa mi vytvoriť trochu dlhší hypertextový príbeh, ktorý má tentokrát až 9 koncov s názvami:

Blíženec, Obyvateľ prsteňa, Ako upír, Kolibrík, Ten,čo sa vozí v bubline, Robinson, Temnochodec, V obraze, Nepárnokopytník.
Budem rada, keď mi napíšete, ako ste skončili práve vy! Tentokrát sa dá na každý koniec ešte nadviazať novým príbehom, takže ak by vás náhodou práve ten váš koniec inšpiroval k vytvoreniu pokračovania vo forme poviedky, dajte mi o tom vedieť, veľmi rada si ich všetky prečítam a link na ne môžem priradiť priamo do tohto článku :)


A teraz šup sem:


PS: Dúfam že nebude vadiť že je príbeh len v mužskom rode, keby som to riešila cez lomítko = spadol/a = tak by to asi neznelo až tak autenticky :D

Zaľúbená zebra, zlovestný zeman

22. may 2013 at 15:41 | Argonna |  Experiments Slovak
Tak, téma týždňa je dosť politická a zo začiatku som ani nedúfala, že na ňu niečo vytvorím. Napriek tomu ma inšpirovala k vytvoreniu experimentálneho príbehu, kde sa každé slovo začína na Z ako Zeman. Možno to trošku odľahčí atmosféru :D Môj zeman v príbehu nemá nič spoločné s Milošom Zemanom, ak by ste určitú podobnosť predsalen našli, je čisto náhodná a zrejme by sa dala aplikovať na každého politika. Zámer to nebol.

Iba som sa snažila tému poňať kreatívne :) Príjemné čítanie.


Metahaiku - Slovak

20. may 2013 at 20:20 | Argonna |  Haiku

Padajú kvety
Na nekonečné lúky
No nerozkvitnú

Keď dni svitnú

Padajú kvapky
Rosy, plachý okamih
Kým sa rozplynú

S lístím nesplynú

Padajú hviezdy
Ale nik nevysloví
Tie tajné priania

Mrú za svitania

Padajú dažde
Na vyprahnuté piesky
V púšť popraskajú

Prach pobozká ju

Padajú slzy
Na milované viečka
Míle vzdialené

Slzy šialené

Padám, padám
Do tmavej nory zeme
Zastavujem čas

A padám ešte raz

Hrozná báseň

18. may 2013 at 12:00 | Argonna |  Experiments Slovak
Už dávnejšie som rozmýšľala nad menším jazykovým experimentom a to: napísať čo najhoršiu báseň, aká sa len dá. Pred pár dňami som narazila na niečo podobné ná tomto blogu a nebola by som to ja, keby som sa hneď neodhodlala napísať dostatočne zlú básničku. Silene rýmované verše a prúd vedomia sú celkom sľubná kombinácia, ale stále si myslím, že by to išlo aj horšie...ale už neviem, čo by som tam vyhoršila, takže to tu pridávam a ak ma chcete potešiť, napíšte mi do komentov niečo podobne nezmyselné, nech tu táto moja zlátanina nevisí taká osamotená :D

Prší mi na ruky, rašia mi z nich puky
Nepríjemné muky
Zebrujem sa cez cestu, pripomínam nevestu
No spaľujem tuky

Mŕtva asi, kosák tasím
Ach, tie detské časy
Pojedám len mäso, ten koláč mi nesoľ!
Chcem ho predtým spasiť

Reči ako med, viem, že už ho niet
Počkaj na ten vred!
V kolene je voda, ako majster Yoda
Uhas si svoj smäd

Že mám k tomu sklon, chodiť ako slon?
Čo krok, tak to ston
'Bo v tej vode pláva, ryba mäsožravá
Môj zákerný klon

Otvorená rana, blúzka čerstvo spraná
Vytáča ma z rána
Veď už idem drahý, nebuď taký nahý
Pozerá sa vrana

Pavučina

16. may 2013 at 23:36 | Argonna |  Poetry - Slovak
Pridávam jednu z mojich starších básničiek, ktorú som trochu poupravila. Je možné, že nasledujúci mesiac sa blogu nebudem môcť venovať tak, ako by som chcela, ale neskôr to vynahradím! A stále mám nejaké články v zásobe, takže až tak mŕtvo tu nebude :)

Pavučina
V tvojej sieti zradnej
Vlákna sú spletené
Z mojich zlatých vlasov
V tvojej sieti zradnej
Tvárim sa zmätene
Celkom bezmocná som

Ostanem tu navždy s tebou,
Môj údel je už daný,
Viem, že iný nikdy nebol
Prichádzaš, Milovaný

Tvoj pohľad mi dušu mení
Na kvapôčku rosy
Rozkvitáš len po zotmení
Nezatrať ma, prosím

V tvojej sieti zradnej
Moje krídla vädnú
Hostinu stroja ti
V tvojej sieti zradnej
Kropíme zem smädnú
Tráviš ma v objatí

Som len pokušiteľ

11. may 2013 at 20:06 | Argonna |  Prose
Vytvorené ako 77. ilúzia do KS, pri ktorej som nemohla nemyslieť na Johna Miltona a jeho Raj Stratený, moja srdcová záležitosť :) Ilustrácia je jeden obrázok, ktorý som nakreslila už dávnejšie...

"Greedily, she engorged without restraint,
And knew not eating death."
(Milton, Kniha 9, verše 791-792)

Hltala nenásytne, bez zábran
A nevedela, že pojedá smrť.

Pleť ako porcelán a mäkké pery, žiadajúce bozk. Zvodné boky sa jemne pohojdávali zo strany na stranu, keď kráčala rozkvitnutou lúkou. Jej vlasom sa dokonca klaňal sám vietor pred tým, než ich nežne pohladil svojim dychom. Sledoval ju, sediac v hebkej tráve a jediné, na čo myslel, bola jej krása. Nič iné, len čistá, nepoškvrnená krása, ktorá mu nedala spávať. Mámila myseľ, rozbúchavala srdce a doháňala k slzám. Dojímala ho tak, že sa mu nepatrne chvelo celé telo a s úžasom zisťoval, že cíti krajné zúfalstvo a priam šialenú radosť zároveň.

Zakliaty kruh

10. may 2013 at 18:08 | Argonna |  Poetry - Slovak
Básnička na pre Klub Snílkov, na tému týždňa - Oheň

Hodina prvá

Plameň je v každom z nás
Niekde v hĺbke drieme
Spáli to, čo milujeme
Kým nevzklíči to zas

Hodina druhá

Padám tam, do ich sietí
Tancujú bláznivo
Neprosím o život
Keď prvá fakľa letí

Hodina tretia

Dym mi stúpa z tela
Búrlivé plamene
Len hľadím, zasnene
Blčím, osamelá

Hodina štvrtá

Snívam o vlahe morí
Kdeže len si, drahý môj
Chcel si tu byť, stoj čo stoj
Keď tvoja múza zhorí

Hodina piata

Iba uhoľ zostane
Odišli už, a ja verím
Že som fénix, s čiernym perím
Z popola povstanem

Hodina šiesta

Plameň je v každom z nás
A všetci o ňom vieme
Spáli to, čo milujeme
Kým nevzklíči to zas