I never thought it was possible, but now...here I am - sleeping inside this twisted sea creation every single night!

April 2013

Haiku 6 - Slovak

30. april 2013 at 19:00 | Argonna |  Haiku
Je vôbec možné, že som sa narodila vo vnútrozemí? Je to irónia, cítim sa ako ryba (niekedy aj veľryba) na suchu. More ku mne jednoducho patrí a ja očakávam, že ku mne časom príde (vopred sa ospravedlňujem obyvateľom zaplavených štátov susediacich so Slovenskom). Napísala som na tému More niekoľko haiku, tentokrát pridávam bez obrázku, ten si ku každej Haiku prosím vytvorte sami v hlave :)
Vôňa mora
Drobná ryba na pláži
Leží nehybne
***
Horúci piesok
Chodidlom rozhŕňam
Ligotavé zrnká
***
Úlomok mušle
Úpenlivo hľadám
Jej majiteľa
***
Zvedavá čajka
Rozbehnem sa priamo k nej
Letí ďaleko

Dobrodružstvo štvrté, alebo ...?

29. april 2013 at 11:38 | Argonna |  Prose
Text určený pre tých, ktorým nevadí bakteriálna perspektíva, alebo divné myšlienkové pochody v začínajúcich predštátnicových stavoch. (bude to horšie :D)

Varovanie: Možno vám z toho začne zastávať rozum


Odkedy som sa zmenšila, vidím svet úplne inými očami. Rozličné meňavky, črievičky a iné mikroorganizmy, o ktorým som si kedysi s nadšením čítala v náučných knihách, mi teraz pripadajú ako dinosaury, ktoré túžia po tom, aby som podrobnejšie preskúmala ich "telo" zvnútra. Prednedávnom som sa ocitla na akomsi starom, pevne verím že recyklovanom, ošúchanom papieri, ktorý je taký veľký, že sa na jeho okraj pravdepodobne nikdy nedokážem dostať. Jedna moja priateľka spóra, ktorá sa náhodou dostala na prst neznámej bytosti, mi ten môj papier odfotila z výšky. Tú fotku nosím stále pri sebe, slúži mi ako mapa:


Okrem toho, že spadnem do každej väčšej ryhy a potom sa z nej pol dňa snažím vyšplhať, sa mi žije celkom dobre. Som stále na cestách. Teda bola som, až kým som sa nedostala na mŕtvy bod. Donedávna som ani netušila, kde sa vlastne snažím dostať, až kým som doslova nenarazila na priepasť v tvare kruhu. Samozrejme, že som do nej spadla a bola taká hlboká, že som z nej liezla týždeň. Zamýšľala som sa pritom nad tým, aké nádherné obrazce dokážu bytosti, vlastniace tento papier vytvárať. Takmer presné kruhy. Umelecké diela. Kto a ako tieto kruhové priepasti vytvára, zostane pre mňa asi navždy záhadou. Osobne si však myslím, že títo umelci pochádzajú z ďalekého vesmíru.

Hneď, ako som znovu uzrela svetlo, som si vedľa tejto prepadliny všimla ďalšiu. Bola presne taká istá, ako tá prvá a ja som do nej s radosťou skočila. Necítila som sa ako tí, ktorí sa snažia skočiť z mosta alebo mrakodrapu, dúfajúc v to, že to neprežijú. Práve naopak, verila som, že zostanem na žive a bola som nadšená, že budem mať čo robiť počas nasledujúceho týždňa. Tešila som sa, že všetky ostatné starosti a obavy musia ísť stranou, až kým sa nevyškrabem zase hore, pretože otázka existencie je priorita. Určite to poznáte, keď musíte urobiť niečo, od čoho sa vám ježia aj mihalnice, tak si hľadáte zámienky. A spadnutie do priepasti je jedna z najdokonalejších zámienok, na ktoré som doposiaľ prišla. Musím povedať, že druhá jama bola zdolaná už za pár dní, a tak som sa obzerala po priepasti číslo tri. Tá sa objavila hneď po dni neustáleho behu po mojom papieri. A asi už viete, čo som s ňou urobila.


Potom sa však vyskytol problém, pretože štvrtá jama bola užšia ako ostatné /vid. obrazok vyssie/ a taká hlboká, že som sa z nej nedokázala dostať ani po mesiacoch skúšania. Rozhodla som sa teda, že sa vydám podzemnou, resp. podpapiernou cestou, kde sa mi odhalila akási dlhá chodba. Tou som pokračovala, presekávajúc sa cez temné atramenotvé lesy a močiare, bojujúc s baktériami a inými potvorami. Asi si viete predstaviť to sklamanie, keď som sa dostala až na koniec a zistila, že je to slepá ulička. Udomácnila som sa tam a iba vyčkávam v mojom skromnom príbytku, ale drobné vírusy mi už prestávajú chutiť a nikdy neviem, či som to ja, ktorá si nad ohňom opeká vírus, alebo či je to práve vírus, ktorý si pečie mňa.

Preto by som Vás, bohovia starého papiera, chcela touto cestou poprosiť o pomoc. Predĺžte mi tú chodbu, nech sa môžem posunúť ďalej. Vypracovala som pre vás pár návrhov, ako by to mohlo vyzerať. Nie sú dokonalé, ale môžu poslúžiť ako inšpirácia. Z celého srdca Vám ďakujem. Amen.



Prečo práve ja a príšery? A prečo nie?

26. april 2013 at 16:36 | Argonna |  Experiments Slovak
Táto téma ma podnecuje k vytváraniu básní technikou obráteného myslenia, teda akési meta-palindromy, ktoré sa dajú čítať zvrchu nadol a zdola nahor, pričom sa od základov zmení ich hlavná myšlienka. Pri tejto básni som si nebola vôbec istá, ktorú verziu mám dať ako prvú. Povedzme, že som optimista, tak som ich zoradila takto:



Svet je plný ľudských príšer
Nikdy never že
Raz bude všetko inak, že existujú svetielka v tme
Dúfaj, že
To celé skončí skôr, ako to začalo
Nemysli si však, že
Tie príšery sa raz vrátia tam, odkiaľ prišli
Si totiž úplne sám
Nie
Je jednoduché obrátiť sa im chrbtom
Či bojovať proti závisti, zákernosti a klamstvám
Chceš podľahnuť
Uvedom si konečne:
Nádej existuje ale
Je len v rozprávkach
Snívanie nie
Je dovolené
Všetko
Je už stratené
Nenahováraj si stále, že tvoje popraskané srdce
Predsa ešte niekde hlboko v tebe žije
To štrbavé chlapča, či copaté dievčatko, ktorým si bol či bola
Už utieklo kamsi do tmavého lesa tohto sveta
Nepýtaj sa, či,
Ti niekto pomôže s tým bojovať.
Ale skôr, či
A prečo si to práve ty, kto sa cíti zle
Nerozmýšľaj prosím nad tým, či
Je potrebné čeliť príšerám a nočným morám
Buď jedným z nás.

A NAOPAK:

Buď jedným z nás
Je potrebné čeliť príšerám a nočným morám
Nerozmýšľaj prosím nad tým, či
A prečo si to práve ty, kto sa cíti zle
Ale skôr, či
Ti niekto pomôže s tým bojovať.
Nepýtaj sa, či,
Už utieklo kamsi do tmavého lesa tohto sveta
To štrbavé chlapča, či copaté dievčatko, ktorým si bol či bola
Predsa len ešte niekde hlboko v tebe žije
Nenahováraj si stále, že tvoje popraskané srdce
Je už stratené
Všetko
Je dovolené
Snívanie nie
Je len v rozprávkach
Nádej existuje ale
Uvedom si konečne:
Chceš podľahnúť
Či bojovať proti závisti, zákernosti a klamstvám
Je jednoduché obrátiť sa im chrbtom
Nie
Si totiž úplne sám
Tie príšery sa raz vrátia tam, odkiaľ prišli
Nemysli si však, že
To celé skončí skôr, ako to začalo
Dúfaj, že
Raz bude všetko inak, že existujú svetielka v tme
Nikdy never, že
Svet je plný ľudských príšer
***

Rozmýšľala som, že dám takéto básne do videa, kde by šiel text najskôr zhora nadol a potom naopak, pričom by som ho čítala /na youtube je takých viacero v angličtine, stačí zadať REVERSE THINKING/ ale momentálne nič nestíham...

Ku ktorej verzii tejto básne sa prikláňate vy?

To je otázka

23. april 2013 at 8:13 | Argonna |  Experiments Slovak
Tento experiment sa nazýva obrátené myslenie - "báseň" sa dá čítať zhora na dol a naopak, pričom sa pozmení jej význam. V tomto prípade ide o vraždu, pričom rozprávačom je fiktívna osoba ktorá...ale veď uvidíte sami. V prvej básni je spoveď obete vraždy, v druhej sa spovedá sama vrahyňa a ani jedna z nich nedokáže pochopiť, prečo sa to stalo práve jej. Pozmenila som iba interpunkciu, nič viac, tak čítajte pozorne :)

OBEŤ


Prisahám Vám,
určite nie
je obeťou to dievča!
Zo mňa sa stalo to, čo som.
Prečo
nik mi neodpovedá?
Asi ma nepočujú...
Všetci trúchlia.
Vraždiace monštrum
sa v duchu vyškiera ako blázon.
Spolu s pozostalými
stojí nad hrobom, ale neplače,
predstiera smútok.
Pozná iba krvavé vodopády
bez pocitov.
Je to iba schránka.
Áno, myslím že
to dievča,
ktoré počas tej bezhviezdnej noci kruto zavraždilo
Moje telo,
musí byť pomätené.
Moja duša
sa niekde skrýva, možno je v pekle tá
odpoveď na otázku -
(všetci sa to pýtajú)
"Kto ju zabil?"
Prečo som to práve ja, tá
mŕtva, pochovaná príliš hlboko?
A naopak>
*****
VRAH:
Mŕtva, pochovaná príliš hlboko.
Prečo som to práve ja, tá
kto ju zabil?
Všetci sa to pýtajú.
Odpoveď na otázku
sa niekde skrýva, možno je v pekle tá
moja duša.
Musí byť pomätené
moje telo,
ktoré počas tej bezhviezdnej noci kruto zavraždilo
to dievča.
Áno, myslím že
je to iba schránka,
bez pocitov.
Pozná iba krvavé vodopády,
predstiera smútok.
Stojí nad tým hrobom, ale neplače.
Medzi pozostalými
sa v duchu vyškiera ako blázon.
Vraždiace monštrum.
Všetci trúchlia,
asi ma nepočujú.
Nik mi neodpovedá
prečo
zo mňa sa stalo to, čo som.
Je obeťou to dievča?
Určite nie.
Prisahám Vám.

Kúzlo kokaínového koláča - reťazová báseň

19. april 2013 at 23:49 | Argonna |  Experiments Slovak
Myslím si, že je najvyšší čas ukončiť môj prvý projekt, reťazovú báseň, pretože nezmyselne zmyselná práve v tejto chvíli. Hlavná myšlienka bola aby návštevníci blogu vytvorili experimentálnu báseň, kde by sa každý verš začínal iným písmenom a tie by nasledovali podľa abecedy. Dostali sme sa po písmeno "J", kedy som sa to rozhodla ukončiť a predtým ešte pridať "K". Samotné verše už veľmi na seba nenadväzujú, pripomínajú skôr akési halucinácie :D

ĎAKUJEM všetkým zúčastneným:

Ivke aj Janke Rebeke, Kingovi Rucolovi aj Ruppert Rupp Puppet za veľmi kreatívne príspevky.

Vznikol nám z toho veľmi silný prúd vedomia, ktorý ponorku unáša niekde ďaleko od pobrežia.
Alebo inak povedané, takto chutí kokaínový koláč:



Cesta na Biely Mesiac II.

12. april 2013 at 22:33 | Argonna |  Prose
Pokračovanie fantasy príbehu do súťaže pre Lucky - Kat, tento krát s názvom Irónia osudu.

Uväznená. Je vôbec možné aby niekto väznil kráľovnú? Vždy som si myslela, že nie je v moci Gienahského rysa aby mohol urobiť niečo podobné. Ale ako sa tak pozerám cez tie mreže do chladnej hmly prikrývajúcej moje bosé nohy, ktoré len tak visia z mohutnej klietky, začínam rozmýšľať nad tým, že práve on, bytosť tak vznešená a zároveň tak neoblomná, dokáže uväzniť aj samotných bohov. A ja som nedokázala odpovedať ani na hádanku, ktorá je teraz to jediné, čo mi zostalo v mysli. Možno som si nesprávne vyložila jeho slová. Hovoril tým podivným jazykom, ktorý som kedysi dávno poznala aj ja, aj keď som sa ho nikdy neučila. Jednoducho som vedela, čo hovorí. Alebo som si to iba namýšľala?


Fridge poetry

8. april 2013 at 21:46 | Argonna |  Experiments Slovak
Počuli ste už o "fridge poetry" ? (alebo o CHLADNIČKOVEJ poézii, ako to s obľubou prekladám :)
Dozvedela som sa o nej minulý rok na kurze novomediálnej literatúry na mojej univerzite. A od vtedy po tom kúsku magnetu túžim ! Vraj sa dá zohnať v Anglicku, takže sa už neviem dočkať na ten dokonalý moment keď tam toto leto (dúfajme) priletím a vrhnem sa do nejakého zastrčeného obchodíku s chladničkovou poéziou.

Ide o tenké, magnetické prúžky, na ktorých sú napísané slová a písmená. Tie si poskladáte ako chcete a svoje dielo "vycapíte" na chladničku. Kedže sa v balení nachádza len daný počet slov, tak aj vy ste pri tvorení básne do určitej miery obmedzení, aj keď fantázii sa medze nekladú a niektorí zvyknú prúžky skladať cez seba, aby vzniklo požadované slovo. A ako to vyzerá? Tu je moje prvé chladničkové dielo, ktoré sa mi podarilo vytvoriť na prvej hodine novomediálnej literatúry (beautifuLLy, ale LY tam nebolo, ide o myšlienku :D) :


"Môže moja jeseň položiť
rosu do trávy
a naše studené slnko
nádherne kvitnúť?"



Páčila by sa vám takáto kreatívna chladnička? Ja pevne verím, že sa jej raz dočkám.

Haiku 5 - Slovak

8. april 2013 at 16:31 | Argonna |  Haiku

Stopa v snehu
Prizriem sa bližšie
A tu púpava!

***

Ako sa len snaží
Skrehnutý chrobák
Znovu vzlietnuť

***

Studený vietor
Vejú mi vlasy
Čiapka je fuč!


Červený Vesmír - Hypertext

6. april 2013 at 10:00 | Argonna |  Experiments
Pravidelní návštevníci blogu si všimli, že červený vesmír za okienkom v záhlaví sa zmenil na oceán. Avšak nechcela som červený vesmír zahrabať do starej truhlice a nechať ho zapadnúť prachom, a preto tí, ktorí tam ešte neboli majú do vesmíru možnosť vstúpiť pomocou nasledujúceho portálu:
Oba experimenty, - Červený Vesmír a Oceán a ja, sú založené na hypertextových prepojeniach. K tomuto nápadu ma inšpirovala hypertextová poézia, ktorú sme preberali a vytvárali na kurze novomediálnej literatúry. Tak ako Oceán a ja, aj Červený Vesmír má šesť rôznych koncov a je iba na vás, ako hlavná postava - teda vy- v tomto minipríbehu dopadne.

Mám pre vás ešte jeden malý tip: Táto "hra" je určená pre všetkých, ktorí sú otvorení fantazijnému svetu. Pokiaľ sa mu budete príliš brániť a snažiť sa vziať osud do vlastných rúk, je možné, že v príbehu skončíte horšie ako tí, ktorí sa prispôsobili tomu, čo ich postrehlo...Však, Šupináči? :D

Prajem príjemnú zábavu. V prípade záujmu by som vedela vytvoriť aj dlhší hypertextový príbeh :)

"V"

4. april 2013 at 11:43 | Argonna |  Poetry - Slovak
Viem, že je to už 3. článok na TT, ale keď našla som ešte jednu verziu šípky, s ktorou sa s vami musím podeliť. :)

"V"

Kráčam vpred, cez dlhé aleje
Zem chôdzou nežne hladím
Horizont niekde v diaľke je
Presvitá stromoradím


Námesačná, i keď je deň biely
Omámená, vzhliadnem kdesi
Sťaby oči nikdy nevideli
Šíre, smaragdové lesy


Krvavé topánky si vláčim
Za sebou, ako bremená
Utekám, stojím a či kľačím?
Pred bohom bez mena


Ktorý ma len núti prahnúť
Po sne, a tak kráčať smelo svetom
Hriešnik, čo chce nepodľahnúť
Mŕtvola, čo zakráda sa getom


Kráčam cez veľkolepé mestá
No necítim si vlastné nohy
Za chrbtom nedôstojné gestá
"Šialená" šepkajú si mnohí


Nech postavia sa, blázni, do radu
Ja nasledovať musím
Kým nevytratí sa mi z dohľadu
To "V" divokých husí.